beodgereordu

Old English

Etymology

From bēod (table, dish) +‎ ġereordu (meals, food)

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈbe͜oːd.jeˌre͜or.du/, [ˈbe͜oːd.jeˌre͜orˠ.du]

Noun

bēodġereordu n pl

  1. feast

Declension

Strong a-stem:

singular plural
nominative bēodġereordu
accusative bēodġereordu
genitive bēodġereorda
dative bēodġereordum

References