paviturus

Latin

Etymology

Future active participle of paviō

Participle

pavītūrus (feminine pavītūra, neuter pavītūrum); first/second-declension participle

  1. about to beat

Declension

First/second-declension adjective.

singular plural
masculine feminine neuter masculine feminine neuter
nominative pavītūrus pavītūra pavītūrum pavītūrī pavītūrae pavītūra
genitive pavītūrī pavītūrae pavītūrī pavītūrōrum pavītūrārum pavītūrōrum
dative pavītūrō pavītūrae pavītūrō pavītūrīs
accusative pavītūrum pavītūram pavītūrum pavītūrōs pavītūrās pavītūra
ablative pavītūrō pavītūrā pavītūrō pavītūrīs
vocative pavītūre pavītūra pavītūrum pavītūrī pavītūrae pavītūra